životné výšplechy

  Precitol až ked sa mu hlava pomaly zošuchla nižšie a uši ponorili pod vodu. Očami stále vnímal realitu, vedel kde je, aj aky je den a dokonca videl aj ludí naokolo ktory si prišli do aquaparku oddychnut. No s ušami pod vodou bol myslou už niekde úplne inde. Pod vodou bolo úplne ticho, len jemny šum vody, sem tam tlmeny detsky vykrik z vedlajšieho bazéniku, ale inak to bola celkom iná dimenzia. To čo videl sa nespájalo stym čo cítil. Bol medzi dvoma svetmi a nevedel stym narábat. Reálny svet versus hlava. Tak dlho už nebol vo vlastnej hlave že ho tento vnem až vystrašil, nebol plánovany, prišiel tym tichošumom pod vodou. Rozhodol sa donho ponorit, každy ma predsa právo sám na seba a tak zatvoril oči a vnoril sa do vody až po hranicu nosu.  V momente bol vzdialeny tisícky kilometrov od aquaparku, starych vymačajúcich sa ludí vo vode, džavotavych detí, otrávenych plavčíkov alebo žien pri pokladni, ktorym rozoberanie trinásteho dôchodku pred volbami prišlo dôležitejšie ako očny ...

  zobudil sa v tmavej izbe až pred obedom, do alkoholického oparu, ktorý sa v izbe nazbieral za celú noc. Ešte stále zo zatvorenými očami nahmatal vypínač, stlačil ho a malá nočná lampička sa rosvietila. Otvoril oči a prebehol s nimi po izbe, akoby sa snažil rozpamätať posledný večer. Kúsky oblečenia boli rozhádzané všade možne a bol v nich väčší zmätok ako v jeho hlave. No oblečenie sa upratuje lahšie ako hlava, pomyslel si. Prevrátil sa nabok a vtom spozoroval vec, ktorá do izby nepatrila. Čierna podprsenka. Bol to artefakt z minulej noci, niečo čo v danej chvíli znamenalo veľa a zároven nič. Vedel že vrátit ju už nestihne, a vtedy pochopil že včerajšia noc nebola iba jeden z tých pominuteľných alkoholických ošialov. Tá podprsenka bola zábezpeka. Ako ked založíš rodinny prsten.  Skôr alebo neskôr si prenho prídeš. Celý deň prebehol veľmi rýchlo a hmlisto, precitol až na palube lietadla, ked sa ozval kapitánov hlas že za 30 minút minút budu pristávať, a lokálny čas je o hodi...

 Priznavam sa ze toto je moj treti blog. Prvy mi zrusili, a druhy som urobil tak prespekulovano ze som sam zabudol prihlasovacie heslo a vymysleny e-mail pod ktorym som sa prihlasil. Nezalohoval som heslo. Sialena doba. Taktiez vies co je sialene? Nebudem pouzivat ziadnu diakritiku. Nici mi to tok myslienok. V kazdom pripade, k uvodnemu textu som sa dostal a tu je z neho uryvok.  01-  prvý výšplech po druhé Vcera som napisal svoj prvy blog. Opisal som detailne cely den a bol som sam so sebou spokojny. Pouzil som falosne meno, fotku a popravde vsetko. Ani neviem o co mi vlastne islo, asi o falosny pocit ukrytia sa. Dnes mi prisiel mail od sme.sk, oznamujuc ze ak niesom taliansky hudobnik Bandini, tak moj profil bude ihned vymazany a snim aj moj prvy blog. Skusil som vyjednavat, ale sme.sk su prisny ako metsky fizli. Nepodarilo sa Osoby spomenuté v tychto blogoch su realne, ale aj fiktivne. Opisane skutocnosti mozu byt prifarbene. Ale nemusia. Ale su.  Vcera sa nestalo...