zobudil sa v tmavej izbe až pred obedom, do alkoholického oparu, ktorý sa v izbe nazbieral za celú noc. Ešte stále zo zatvorenými očami nahmatal vypínač, stlačil ho a malá nočná lampička sa rosvietila. Otvoril oči a prebehol s nimi po izbe, akoby sa snažil rozpamätať posledný večer. Kúsky oblečenia boli rozhádzané všade možne a bol v nich väčší zmätok ako v jeho hlave. No oblečenie sa upratuje lahšie ako hlava, pomyslel si. Prevrátil sa nabok a vtom spozoroval vec, ktorá do izby nepatrila. Čierna podprsenka. Bol to artefakt z minulej noci, niečo čo v danej chvíli znamenalo veľa a zároven nič. Vedel že vrátit ju už nestihne, a vtedy pochopil že včerajšia noc nebola iba jeden z tých pominuteľných alkoholických ošialov. Tá podprsenka bola zábezpeka. Ako ked založíš rodinny prsten.
Skôr alebo neskôr si prenho prídeš.
Celý deň prebehol veľmi rýchlo a hmlisto, precitol až na palube lietadla, ked sa ozval kapitánov hlas že za 30 minút minút budu pristávať, a lokálny čas je o hodinu menej ako bol zvyknutý. Dopil zbytok rumu vo fľaši, zatriaslo mu celým telom a prisahal sám sebe že na istý čas vysadí alkohol zo svojho života. V posledných dňoch to bola jediná možnosť ako utlmiť bolesť a nemyslieť na to čo dalej. Od zajtra bude musieť čeliť životu na triezvo. Prílet prebehol docela hladko, zahalený v kapucni prebehol príletovou halou, vyzdvihol dva kufre plné oblečenia a vybehol von do tmy. Dal si poriadny šluk čerstvého vzduchu, ale ten pocit úľavy že je doma sa nedostavil. Niečo chýbalo.
december 2018
Bandini
Comments
Post a Comment